Michal Kopčan, mentálny kouč

Pravidelné športovanie má moc dostať človeka z depresie a úzkostných stavov

Málo pohybu a športu, veľa mentálnych problémov, stresu a psychických problémov. Aj také sú neduhy súčasnej spoločnosti a uponáhľaného života, akému mnohí z nás musia čeliť. O tom, ako si s problémami podobného typu poradiť, sme sa v rámci bratislavskej konferencie na záver premiérového European Team Cupu porozprávali s certifikovaným mentálnym koučom, mentorom, terapeutom a konateľom spoločnosti MK coaching s. r. o. MICHALOM KOPČANOM.

Prečo si myslíte, že by ľudia mali športovať?

Pretože okrem toho, že si zlepšia fyzickú kondíciu, dokážu prepojiť mentálny a sociálny svet. A aj preto, že amatérsky šport na pravidelnej báze znižuje riziko depresívnych stavov. Je to dokázané aj vedecky.

Ako to teda funguje?

Pri športe sa mení biochémia tela. To vylučuje hormóny, ktoré sú prospešné z hľadiska nášho mentálneho zdravia. Rovnako tak nám však dokáže pomôcť aj sociálne prostredia a podpora ostatných. Ja sám som sa roky pohyboval v amatérskom futbale a viem, že aj spoluhráči vám dokážu byť podporou, ak si práve prechádzate nejakým ťažším životným štádiom.

Čo všetko nám tímový šport ešte dokáže priniesť?

Dokážete si pri ňom nastaviť ciele, je tam sociálna zodpovednosť. Ľudia v rámci komunity sú schopní komunikovať. Za posledných desať rokov sa podľa štatistík počet psychických porúch takmer zdvojnásobil, no nie je nutné siahať po pilulkách. Šport je tá zázračná vec, ktorou sa dá náš stav zmeniť. Socializácia má na mentálne zdravie spoločnosti naozaj pozitívny dopad. A navyše, šport znižuje aj riziko vyhorenia.

Vymaniť sa z depresie nie je však niekedy nič ľahké. Ako by človek s podobnými problémami mal podľa vás začať?

Už polhodina športovania tri či štyri razy do týždňa redukuje úzkosť. Na začiatok stačí aj prechádzka. Alebo džoging, čiže kombinácia ľahkého behu s chôdzou. Na druhej strane, nesmie sa to ani preháňať. Príliš veľkým cvičením sa stres či úzkosť kompenzovať nedá. Pravidelnosť je dôležitejšia než nárazovosť.

Boli ste hosťom European Team Cupu, na ktorom sa zišli štyri stovky mladých ľudí z trinástich európskych krajín. Nie sú to žiadni profíci, ale aj tak si do Bratislavy zašportovať prišli. Čo ich podľa vás k tomu motivovalo?

Sociálny kontakt. Možnosť merať si sily s rôznymi kultúrami. Z toho a veľmi teším. Samozrejme, benefit športovania z hľadiska zdravia je nepochybný.

Na konferencii na záver turnaja prezentoval tureckí hostia vlastnú amatérsku futbalovú miniligu, ku ktorej pristupujú ako keby išlo o profesionálnu súťaž. Robia si tlačovky, fotky, zbierajú štatistiky. Viete si čosi predstaviť aj u nás?

Zaujalo ma to. Tá myšlienka pridaného zážitku v kontexte amatérskeho športu. Páčilo by sa mi to. Možno by to pomohlo amatérsky šport u nás trochu viac spopularizovať. Keď ľudia okrem samotného športovania zistia, že to môže mať navyše nejaký zmysel, výstup, smerovanie, tak je to vždy fajn. Bola by to pridaná hodnota. Každý z nás predsa šport prežíva inak. Aj amatérsky športovec si vytvára vlastnú realitu. Máme na svete 8 miliárd ľudí a tým pádom 8 miliárd rozličných svetov.